• Dnes je: Utorok 19. marca 2024 meniny má Jozef

Bielkoviny, tuky a cukry počas chudnutia

Bielkoviny, tuky a cukry počas chudnutia

Ak plánujeme a skutočne aj chceme schudnúť, musíme dávať pozor nie len na to „koľko“ ale aj na to čo konzumujeme. Pri chudnutí sa na úspechu podieľa jedálniček (zloženie stravy) viac ako 75 percentami. Aby telo prosperovalo potrebuje aj počas chudnutia príjem hodnotných a prospešných živín, preto treba telu dodať aj počas úpravy stravy všetko potrebné.

Aby organizmus fungoval, potrebuje bunky zásobiť energiou a stavebnými látkami, na ktoré potrebuje množstvo druhov živín získavaných formou potravy. Sem neodmysliteľne patria aj bielkoviny (potrebné pre správnu výstavbu tela – svaly a tkanivá), tuky (zásobáreň energie) a cukry (zdroj energie), ktorých vplyv na zdravie a chudnutie je neoceniteľný.

Bielkoviny (proteíny)

Bielkoviny sú nevyhnutnou súčasťou nášho organizmu a tvoria skoro 20 percent celkovej telesnej hmotnosti (nachádzajú sa nie len vo svaloch, ale aj v kostiach a koži). Proteíny sa ako súčasť hormónov a enzýmov podieľajú na látkovej výmene. Bielkoviny by mali preto pri zostavovaní vhodného jedálnička a aj pri cielenom chudnutí zohrávať dôležitú úlohu. Ak nedodáme telu potrebné množstvo bielkovín, spomalí sa metabolizmus organizmu a dôjde k strate svalovej hmoty. Pri strate svalov (ktoré sú hlavným prostriedkom spaľovania tukových zásob v tele) je v tele svalová hmota nahrádzaná nechcenými tukovými vankúšmi.

Bielkoviny sú obsiahnuté v potravinách živočíšneho (mäso, vajcia, ryby, mlieko a mliečne výrobky) aj rastlinného pôvodu (obilniny a strukoviny). Práve počas chudnutia zohrávajú bielkoviny dôležitú úlohu. Napriek tomu, že dodajú telu menej kalórií ako sacharidy a tuky, navodia oveľa väčší pocit sýtosti.

Telo dokáže najlepšie pracovať a zhodnotiť tie bielkoviny, ktoré sú najviac podobné jeho vlastným bielkovinám. Súčasne platí, že aj pri výbere „správnych“ bielkovín je dobré stavať na ich kvalite a upustiť od prehnanej kvantity. Nadbytok bielkovín, ktorý organizmus nie je schopný spracovať a jednorázovo využiť, môže telu zbytočne uškodiť (zbytočne zaťažuje pečeň, obličky a tráviaci trakt).

Je dobré uprednostniť kvalitné, plnohodnotné bielkoviny s vysokou výživovou hodnotou. Túto hodnotu najlepšie vyjadruje aminokyselinové skóre obsiahnuté v bielkovinách.

Kvalitné bielkoviny sú obsiahnuté najmä v mäse (hydinové bez kože, chudé hovädzie mäso), v morských plodoch, vajíčkach, mliečnych výrobkoch, sóji, strukovinách a v celozrnných produktoch. Najhodnotnejšiu bielkovinu obsahuje vaječný bielok.

Menej kvalitné bielkoviny nájdeme v chlebe a pečive, zemiakoch, cestovine a ryži. Dôležité je aj zvoliť vhodné kombinácie potravín (napr. zemiaky + vajcia alebo mlieko, obilie + mlieko, vajcia alebo strukoviny).

Pre telo je najlepšie kombinovať bielkoviny nachádzajúce sa v potravinách živočíšneho aj rastlinného pôvodu. Oba druhy bielkovín majú totiž svoje výhody aj nevýhody. Živočíšne bielkoviny sú síce hodnotnejšie (obsahujú viac esenciálnych aminokyselín), ale ich trávenie je pre telo omnoho náročnejšie. Rastlinné bielkoviny sú menej hodnotné (nakoľko neobsahujú všetky aminokyseliny), ale telo ich ľahšie spracuje. Výnimkou medzi rastlinnými bielkovinami v potravinách je sója, ktorá obsahuje kompletnú bielkovinu.

Doporučený denný príjem bielkovín je približne 0,7 gramu (aktívny športovec 1 – 1,3 gramu a kulturisti až do 2 gramov) bielkovín na kilogram našej hmotnosti. Z denného príjmu bielkovín by mali 60 – 70% tvoriť rastlinné bielkoviny a 30 – 40% rastlinné.

Tuky

Aj tuky sú jednou zo základných zložiek výživy. Naše telo tuky jednoznačne potrebuje. Slúžia ako stavebná zložka niektorých tkanív a buniek a sú dôležité pre ich funkciu. Sú najväčším dodávateľom energie a jediným zdrojom na rozpúšťanie vitamínov rozpustných len v tukoch (bez nich by sa do krvného obehu nedostali). Tuky tlmia pocit hladu až na 6 hodín a podkožný tuk okrem ochrannej funkcie voči chladu slúži ako zásobný zdroj energie.

Dôležité je prijímať tie správne tuky, ktoré telo hodnotne využije a tie ostatné eliminovať.

Laicky sa tuky dajú rozdeliť do dvoch skupín: nenasýtené „dobré“ a nasýtené „zlé“ tuky.

Nenasýtené (dobré) tuky, ktoré by v našom jedálničku mali byť zastúpené vo väčšom množstve, sú rastlinného pôvodu a nájdeme hlavne v týchto potravinách: za studena lisovaný olej (olivový, slnečnicový, sezamový, repkový, arašidový), olivy, avokádo, mandle, lieskovce a vlašské orechy, sója, ľanové semiačka, slnečnica a sezam, tofu, sardinka, tuniak, losos a makrela.

Nasýtené (zlé) tuky, ktoré prispievajú k ochoreniu srdca a zvyšujú cholesterol nájdeme hlavne v týchto potravinách: kuracia koža, bravčové, hovädzie a jahňacie mäso, smotana, tučné mlieko a syry, zmrzlina, kokosový a palmový olej. V rámci „zlých“ tukov sa treba vyhýbať hlavne tzv. transkyselinám obsiahnutých hlavne vo vyprážaných jedlách, sušienkach rôznych koláčoch a šiškách.

Kvalita tukov sa výrazne mení ich spracovaním. Najmä tepelne spracované tuky (zohrievané na vysokú teplotu, či opakovane zohrievané) a hydrogenizácia tukov (stužené tuky, margaríny) sú pre naše telo nezdravé, priam toxické.


Nenasýtené tuky rastlinného pôvodu by mali tvoriť 80% - 90% denného príjmu všetkých tukov. Optimálne zloženie potravy by nemalo presahovať 30% podielu tukov. Príjem tuku je však pre zdravie (a aj chudnutie) dôležitý, preto je potrebné zaistiť minimálny denný príjem v množstve aspoň 15% celkovej energie práve z tukov.

Cukry (sacharidy)

Pri príjme cukrov v jednotlivých potravinách je veľký rozdiel (pre chudnutie aj samotné zdravie), aké cukry prevažne prijímame. Možno ich totiž rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria tzv. jednoduché cukry a druhú cukry zložené.

Jednoduché cukry obsahuje najmä klasický biely cukor. Tieto cukry majú vysoký glykemický index a dodajú telu okamžitú energiu. Nachádzajú sa vo všetkých sladkostiach, sladených nápojoch a podobne. Ich nadbytok v dennom príjme spôsobuje nie len nadváhu, ale aj oslabenie imunity, tráviace problémy či zvýšenú hyperaktivitu u detí.


Zložené cukry sú výborným zdrojom energie, ale na rozdiel od jednoduchých cukrov sa uvoľňujú postupne a spôsobujú dlhší pocit sýtosti. Nachádzajú sa napr. v ovocí, zelenine, zemiakoch, ryži, cestovinách, strukovinách a aj v cereáliách.

Náš jedálny lístok by mal pozostávať prevažne zo zložitých cukrov. Tie obsahujú aj potrebné množstvá minerálnych látok a vitamínov. Ak by hladina prijímaných sacharidov klesla pod 10% môžu sa objaviť známky porúch látkovej premeny. Normálna výživa by tak mala obsahovať najmenej 100g sacharidov denne (pri športovom zaťažení by mala byť táto hodnota jednoznačne vyššia). Zložené sacharidy by mali tvoriť približne 75% denného prísunu kalórií.


Naopak jednoduché cukry sú pre telo záťažou, nakoľko schopnosť organizmu prijať a spracovať tieto cukry je obmedzená. Sacharidy si všeobecne telo dokáže spracovať podľa aktuálnej potreby (pričom čerpá a vyrába aj zo zložených cukrov). Sacharidy sa v tele rozkladajú na glukózu a všetká nadbytočná glukóza (prijatá často najmä vo forme nadbytočných jednoduchých cukrov) sa premení na tuk.