V súvislosti so stravovaním, dostatočným pohybom, kilami navyše, diétami a pod. je už aj na Slovensku čoraz viac preberanou témou nie len nadváha dospelých, ale aj detská obezita.
Podľa posledných dostupných štatistík trpí obezitou (vo veku 7 – 18 rokov) až 8% chlapcov a 7% dievčat (nadváhou 12,7% chlapcov a 12,2% dievčat). V celosvetovom meradle stúpol jej výskyt za posledných 20 rokov až o 50%. Počet obéznych detí žiaľ naďalej narastá a prináša so sebou aj alarmujúci výskyt mnohých závažných ochorení.
V spojení s detskou obezitou stúpa pravdepodobnosť výskytu orgánových poškodení a závažných chorôb. Vo väčšej miere sú tak u detí evidované ochorenia, ktoré vo zvýšenom množstve trápia skôr staršiu populáciu (zvýšená hladina cukru a cholesterolu, choroby pečene a žlčníka poruchy látkovej premeny a pohybového ústrojenstva, vysoký krvný tlak a iné). Dieťa je ohrozované aj častejším výskytom astmatických ochorení, či poruchami rastu a vývoja. Tieto ochorenia znižujú kvalitu a dĺžku života. K zdravotným ťažkostiam sa vo veľkej miere pridružujú aj nemenej závažné psychosociálne problémy - napr. posmešky či až šikanovanie v kolektíve, ťažšie naväzovanie kamarátstiev, uzatváranie sa do seba, pocity menejcennosti a ďalšie.
Až osem z desiatich detí trpiacich detskou obezitou bojujú s týmto problémom aj v dospelosti a až 30% dospelých trpiacich obezitou udáva, že boli obéznymi už v detstve. Pretrvávajúcu nadváhu netreba preto podceňovať ani v detskom veku a treba hľadať spôsob, ako tento problém vyriešiť.
Nemožno sa vždy spoliehať na to (a to hlavne v prípade už alarmujúcej obezity), že dieťa z toho samo vyrastie, ale treba čím skôr začať robiť potrebné kroky, aby sme dieťaťu pomohli sa nadbytočných kilogramov zbaviť. Samozrejme na spojitosť obezity a diéty treba u detí pozerať úplne inak - nakoľko detský organizmus je vo vývinovou štádiu, nemožno ho zaťažovať nejakou z foriem prísnych diét, ktoré by sme možno zvolili u dospelého.
Iba v minimálnom množstve prípadov je príčinou obezity ochorenie či vrodená dispozícia. Dedičná obezita je skôr výnimkou, tvorí iba 4% z celkového výskytu detskej obezity. Vo väčšine prípadov ide o dôsledok nesprávnej životosprávy dieťaťa - zlé stravovanie, nedostatok pohybovej aktivity. Úprava stravovacích návykov a dostatok pohybu veľakrát postačí k tomu, aby sa dieťa postupne dopracovalo k optimálnej váhe.
Pri zmene životosprávy, pri ktorej chceme docieliť úbytok nechcených kilogramov u dieťaťa, sa musíme pridržiavať dvoch základných pravidiel:
1. Dostatok pohybu
Je nevyhnutné optimálne vyplniť časť dňa nejakou z foriem aktivity, ktorá by dieťaťu zabezpečila pravidelný a dostatočný pohyb. Dieťa by sme mali už v rannom veku viesť k tomu, aby príliš veľa svojho voľného času netrávilo pasívnym oddychom, sedením pred televízorom, počítačom a podobne, ale aby si obľúbilo nejakú aktívnu činnosť, nášlo si pohybovú či športovú aktivitu, ktorá by ho zaujala a robila mu radosť.
2. Optimálna výživa
Výživa dieťaťa vo vývinovom štádiu je nesmierne dôležitá, preto na drastické diéty a hladovanie treba ihneď zabudnúť. Naopak detský organizmus pre zdravý rast a vývoj potrebuje dostatočné množstvo hodnotných potravín. Určité obmedzenia či nahradenie niektorých potravín sú samozrejme na mieste (priam nevyhnutné) aj u detí.
Na čo nezabúdať pri úprave stravovacích návykov:
Stravovací režim by mal byť pravidelný, nie nárazový. Optimálne je rozdelenie denného príjmu potravín do piatich chodov, ktoré (ak sa pridržiavame výberu vhodných potravín v optimálnom množstve) spustia zrýchlenie metabolizmu a naštartujú chudnutie. Častou chybou je vynechávanie raňajok. Okrem energeticky vhodných a výživných raňajok, obeda a večere majú veľký význam aj zdravá desiata a olovrant. Tie zabezpečia, že dieťa nebude zbytočne pomedzi hlavné chody vyhľadávať rôzne maškrty. Ak dieťa chodí do školy, nedávajte mu peniaze aby si kúpilo desiatu samé, ale pripravte mu domácu desiatu (napr. zdravú chutnú pomazánku s celozrnným pečivom a zeleninou, dostatok ovocia).
Z jedálnička uberieme potraviny bohaté na cukor a tuk. Uprednostňujeme varené a dusené jedlá, obmedzíme vyprážané. Tukové pečivo nahradíme celozrnným, plnotučné mlieko polotučným, salámu kvalitnou hydinovou šunkou a pod. Uprednostníme chudé mäso (vhodná je najmä hydina), k jedlu sa snažíme podávajte veľa zeleniny, nezahusťujeme pokrmy múkou. Vyhýbame sa umelým prísadám v potravinách, polotovarom, prílišnému maškrteniu či návštevám prevádzok rýchleho občerstvenia.
Nakoľko úplným zákazom sladkostí by sme u detí docielili presný opak (budú ich viac vyhľadávať pokiaľ práve nebudú pod našim dohľadom), úplne vylúčenie sladkostí z jedálnička asi nedocielime. Sladkosť je lepšie vo väčšine prípadov dovoliť, mali by sme však dohliadnuť, aby to bola naozaj len drobná a kvalitnejšia dobrota, do ktorej sa nepridávajú lacné prísady. Vhodné je aj nahradiť cukor v prirodzenej forme – ovocné šaláty, tvarohové a jogurtové dezerty ochutené medom a pod.
Uprednostňujeme prírodné rastlinné potraviny v každodennej strave na úkor až príliš veľkého množstva živočíšnych.
Zabezpečíme dostatočný denný príjem ovocia a zeleniny.
Popri potravinách je dôležitý aj dostatočný a vhodný pitný režim. Najlepšia je obyčajná voda, nesladené čaje (alebo sladené malým množstvom medu) či vhodné množstvo riedenej ovocnej šťavy. Značný podiel na priberaní majú sladené nápoje (malinovky, džúsy, ochutené minerálky, colové nápoje).
Keďže pre dieťa je prirodzeným vzorom dospelý (rodič), je dobré sa zamyslieť nad životosprávou seba a svojej rodiny. To, čo dieťa odpozoruje v domácom prostredí sa pre neho stáva vzorom toho prirodzeného, správneho spôsobu stravovania a celkového životného štýlu.
